Favely v Riu




Úvod

V dnešnej dobe pokroku a technickej revolúcie nachádzame miesta na svete, ktoré sa priečia poslušne nasledovať zbytok sytému. I napriek, kozmickým dobrodružstvám, vodíkovým autám či neskutočnom pokroku v skúmaní ľudskej DNA nie je naša spoločnosť schopná pochopiť a čo je dôležitejšie vyriešiť problém tretích svetov, čím sú slumy na celom svete. Volba Ria de Janera ako vzorovej oblasti je odvôvodená veľkým kontrastom medzi jednotlivými vrstavmi socialnej spoločnosti, ktorá je vzájomne viac ako prepletená. Vačšínou býva pravidlom, že ak ste na vrchu ste “za vodou”. V Riu, ako sa zdá, je všetko naopak. Na vrchu panuje strach, kriminalita a podmienky v, ktorých by ani jeden z nás nechcel bývať. I napriek tomu, tam bývajú aj slušný ludia volajúci po zmene a ako sa zdá, práve teraz prišla príležitosť všetko zmeniť. A presne o tom je táto práca, o štruktirálnej, urbanistickej a socialnej revolúcii vo favelách Ria de Janera.


História

Rio de Janeiro, hovorovo aj Rio, je mesto v brazílskom štáte Rio de Janeiro v juhovýchodnej Brazílii. V rokoch 1763 až 1960 bolo hlavným mestom Brazílie a Portugalskej ríše (1808-1821). Mesto má rozlohu 1 260 km² a jeho metropolitná oblasť má približne 11,9 milióna obyvateľov, čo je dvakrát viac ako počet obyvateľov Slovenska. Je administratívnym centrom štátu Rio de Janeiro. Počtom obyvateľov je to druhé najväčšie mesto v Brazílii a tretia najväčšia metropolitná oblasť a aglomerácia v Južnej Amerike. Je 6. najväčším mestom na americkom svetadiely a hlavná turistická destinácia na južnej pologuli. Viac ako dve storočia bolo Rio de Janeiro hlavným mestom. Od roku 1763 do 1815 počas portugalskej koloniálnej nadvlády, od 1815 do 1821 ako hlavné mesto Spojeného kráľovstva Portugalska, Brazílie a Algarves a od roku 1822 do roku 1960 ako hlavné mesto nezávislého národa. V roku 2008 bolo hodnotené ako svetové mesto typu beta.


Favela je všeobecne zauživaný termín pre chudobné štvrte v Brazílii. Koncom 18. storočia sa tvorili prvé osady nazývané „bairros africanos“ alebo aj takzvaných „quilombos“, kde africkí osadníci, utečenci bez vlastníctva pôdy a bez možnosti zamestnať sa, sídlili. Veľa čiernych otrokov, ktorí boli oslobodení, sa postupne sťahovali do týchto osád. Avšak predtým ako sa prvé osady začali nazývať „favelami“, boli tieto chudobné štvrte vytlačené do okrajových štvrtí ďaleko od centra. Najviac moderných faviel vzniklo v sedemdesiatych rokoch 20. storočia  ako odpoveď na vyľudňovanie vidieka do väčších miest. Veľa ľudí bez možnosti nájsť ubytovanie však vo favelách aj zostalo. Favely sú taktiež aj reakciou na veľkú zaľudnenosť miest a nadvládu realitných záujmov. V roku 1940 nastala bytová kríza, ktorá spôsobila hromadnú výstavbu chudobných štvrtí na mieste niekdajších faviel. Práve toto obdobie je známe výbušným napredovaním ich rastu. V roku 1970 sa limity faviel rozšírili natoľko, že prekročili hranice metropolitnej periférie. Dôvodom bol stavebný boom v bohatých štvrtiach, čo malo za následok príval ľudí nižšieho sociálneho postavenia. Jedným z ďalších dôvodov boli aj záplavy v nízkopoložených chudobných štvrtiach a násilné premiestnenie obyvateľov do kopcov Ria. Favely vznikali z rôznych dôvodov, ale s tým istým koncom. Bieda a chudoba. Presne takúto štvrť označuje názov favela. Tieto chudobné distrikty ohraničujú mesto Rio de Janeiro a tým pádom ak mesto expanduje, tak práve kvôli nim.

Problémy

I napriek pokusom vyčistiť Rio de Janeiro od faviel, chudobná populácia rástla rýchlym tempom. Fenomén zvaný “favelizácia“. V roku 1969 bolo približne okolo 300 faviel v Riu, dnes je ich viac ako dvojnásobok. V polovici 20. storočia žilo z celkového počtu obyvateĺov Ria iba 7% vo favelách, dnes sa táto hodnota pohybuje okolo 26%. To znamená, že kazdý 4 človek žije vo favele. Najznámejšie favely sa nachádzajú v okolí Rio De Janeira. Asi preto, že Rio má mimoriadne geografické umiestnenie a vačšina Faviel sa nachádza na kopci. Vytvára to neskutočný kontrast medzi nižšie položenou bohatou štvrťou a chudobou nad ňou. Rocinha, Pavaozinho, Parada de Lucas, Maré a Turany sú jedny z najznámejších Faviel v Riu.


Ciudad de Deus, Mesto bohov, ako nazvali populárny film z roku 2002, nie je tehnicky naozaj Favelou, išlo o vládny projekt presťahovania favela obyvateľov do tejto lokality s novým bývaním. Stalo sa ale to, že nová oblasť okrem obyvateľov priniesla aj ich zvyklosti. Toto miesto bolo predurčené k úpadku.


Počet obyvateľov faviel sa zvyšuje každým rokom – 35 miliónov. Architekti sú stále bezmocní poskytnúť adekvátne riešenie na tento neutíchajúci problém, ako hovorí článok v The New York Times. United Nations odhaduje, že iba 5% budov vo favelách funguje tak, ako by mali budovy fungovať v svetových expandujúcich mestách.

Jedným z problémov je aj alokácia architektov zapojených do týchto projektov. 70 % architektov pochádza s vyspelých krajín, zatiaľ čo 70% práce, ktorú majú vykonať, je v rozvojových krajinách. Ďalším aspektom je kurikulum architektonických seminárov, nástrojov a metód, ktoré architektov učia, sú zo sveta vyspelého, aj keď najviac urbánneho rozvoja v 21. storočí je vidieť v rozvojových krajinách. Práve na tento problém naráža Ananya Roy, profesorka na Univerzite v Kalifornii, ktorá sa zaoberá práve urbanizmom dnešného sveta. Konvenčné mechanizmy sa zdajú byť neadekvátne vo vzťahu k zložitosti mesta všeobecne a slumov špeciálne.

Táto nerovnováha je odzrkadlená v architektonickej práci stavby budov. V Rio de Janeiro sú obytné budovy stavané prevažne inžiniermi a obchodníkmi. Architekti a projektanti sú braní ako stredný článok, ktorý je zväčša nepodstatný.

Trh prirodzene hľadá ekonomickosť, efektívnosť a krátkodobé podmienky návratu financií. Táto túžba sa často odráža vo vývoji odpovedajúcom na priame požiadavky, ktorá sa ale ukazuje nepredajná v dlhodobom ponímaní. Článok v The Atlantic Magazine predpokladá, že tento trend môže viesť k vzniku nových slumov. Verejná sféra začína byť neobývateľná, tvrdia sociológovia Manuel Castells a Tersesa Caldeira. Komunita sa rozpadá. Bez dizajnu sa mesto stále viac a rýchlejšie stáva miestom zločinu, znečisteným a preťaženým.

Analýza

Prvým krokom architekta pri kultivácii mesta by malo byť pochopenie zložitosti mestských prepojení. To znamená pochopiť a uvedomiť si problémy a mechanizmus, ktorý slúži ako podklad pre organický a nekontrolovateľný rast miest. Neznamená to iba pochopiť mechanizmus trhu, ale aj  fyzické mechanizmy rastu.


Tieto dva obrázky boli publikované v The New York Times vAuguste 2006. Obrázok vľavo ukazuje neurónové bunky (dve červené a jedna žltá) mozgu myši, spolu s ich prepojeniami. Obrázok napravo bol vygenerovaný a ukazuje obrovský počet galaxií (svetlo žlté) obklopených hviezdami, inými galaxiami a tmavou hmotou (sieť).Obrázok nižšie ukazuje Európu v noci. Mestá, ktoré sa spájajú pozdĺž ciest sú ľahko rozpoznateľné. Obrázok sa nápadne podobá na obrázok uvedený vyššie. To znamená, že dynamika všetkých troch obrázkov sa riadi rovnakými zásadami. Súčasný výskum vedený pod dozorom Alberta-Lazlo Barabasiho v oblasti bezpečnosti sietí začína rozpletať a objavovať princípy zodpovedné za tieto paterny.



V júli 2007, National Geographic publikoval článok o teórií samoorganizácie systémov. V článku je objasnený dôvod prečo je roj rýb či kŕdeľ vtákov schopný rýchleho rozhodnutia. V zásade platia tri základné pravidlá. Zabrániť zhlukovitosti rýb, plávanie približne rovnakým smerom ako najbližšia ryba a zostať v blízkosti. To znamená, že je pomerne jednoduché reprodukovať to, čo sa zdá byť zložitým systémom s jednoduchými pravidlami. Rovnako by sa dalo tvrdiť, že táto teória je požiteľná aj pre urbanizmus slumov. Ak si pretransformujeme vyššie uvedené pravidlá dostaneme neformálne pravidlá urbanizmu faviel. Zabrániť natlačenosti budov, umiestniť bývanie v mriežke okolitých bytov, zostať v blízkosti okolitej zástavby... Jedná sa o jednoduchý algoritmus.


A ak sa pozrieme na obrázok favely Rochina neďaleko štvrte Leblon v Rio de Janeiro, vidíme akúsi podobu s organickým rojom rýb, akurát statickým. Tieto dva príklady ukazujú, že komplexné systémy sú definované vlastným správaním. Spontánna sieť je prírodným zákonom, a čo sa zdá byť zložitým a uceleným systémom je v konečnom dôsledku súhra jednoduchých pravidiel. 

Modelovanie:

Pomocou skúmania fyziky miest budeme schopní destilovať princípy a algoritmy, ktoré nám umožnia vytvárať počítačové modely. Tie budú slúžiť na pochopenie mesta, ale čo je dôležitejšie, budú vedieť predpovedať prirodzený rozvoj mesta. Treba začať analyzovať a sekventovať DNA mesta.

Komplex Manguinhos

Oblasť zahŕňa 1400 ha územia s jadrom spoločenstiev desať neformálnych (favelas) s populáciou 28,000 obyvateľov (400 hektárov). To sa nachádza v jednom z prístupov do mesta Rio de Janeiro zo severnej strany v križovaní magistrál, hlavných ciest, rieky a železničnej trate. Železničná linka vystupuje ako bariéra deliaca priestor na odpojenie fragmentov. Komplex kombinuje priemyselné, výskumné a vzdelávacie inštitúcie (kampus federálnej univerzity a Fiocruz reseach Institute) komerčné plochy a časť mestskeho prístavu, spolu s neformálnym bývaním. Vzhľadom k vysokej miere násilia a trestnej činnosti vyplývajúce z obchodu s drogami, gangy a  územné spory v kombinácii s policajnými akciami, je oblasť lokálne známa ako pásme Gazy a jedným z jeho hlavných tepien (Leopoldo Bulhões avenue) ako trieda Smrti. Tieto skutočnosti, ktoré sú viac ako dôležité zodpovedajú socialnej skutočnosti v tejto oblasti.

Návrh:

Hlavnou úlohou bolo reštrukturalizácia oblasti, ktorá je poznamenaná a ekologicky znehodnotená. Prvým krokom pre zhotovenie návrhu pre socialny a mrstský rozvoj bolo jasné zadefinovanie hranice miesta intervencií, analýza a odozva jej lokacie (breh rieky, dialnica, železničná trať), topografie (úprava brehov, dlažba a mestské skládky) a socialnych aspektov ako vzorca pre určenia socialneho charakteru priestoru.
Okrem navrhu  masterplánu, bol vytvorený návrh pre špecialne pre jeden sektor ako vzorový príklad dalšieho rozvoja. Leopoldo Bulhões avenue je najviac konfliktnou oblasťou, kde železnica drasticky predelila oblasť s okolim.

Projekt sa skladá s novéj krajinnej architektúry enviromentalnej kavilty, stanovené konjugíciou priestorov, aktivít, stavieb a vegetácie. Tento lineárny priestor je akýmsi medzičlánkom  neformálnych rezidentných sektorov, ktoré sú zatial rozdelené železnicou, ktorá bude v budúcnosti uložená nad terén. Hlavným prvkom návrhu je verejný chodník, konštrukcia mestskej uličnej steny (fasáda) pozdĺž avenue a novú multimodálny dopravný výmenník (vlak, autobus, taxi, moto-taxi, automobily, bicykle), otvorené 24 hodín . Táto kombinácia vzájomne prepojených prvkov pre integrovaný verejný priestor odstránuje existujúce bariéry a aktivuje transformáciu najproblematickejšieho sektora v oblasti do jednej. Ako vzorový park pre další rozvoj bol zovelný park Flamengo, ktorý sa nachádza v centre mesta. Priestor ma atribúty moderneho demokratického priestoru  (šport, kultúra, relax). Štrukturálny program návrhu bol starostlivo zváťený, tak aby uspokojil rôzne vekové vrstvy. Podpora športu, kultúry a práce a príjmov. Okrem týchto kvalít, projekt sa hlavne zameral na poskytnutie alternatívnych atrakcií pre mladež, ktoré by ich zapojili do komunity a slúžili zároveň ako prevencia drogovej závislosti či dealerstva, čo je najbežnejšou zárobkovou činnosťou nižšej socialnej vrstvy.

Metrocable

Barrio of San Agustín je jedna z najcentrálnejšie umiestnených a prepojených štvrtí v Karakase. Nachádza sa hneď vedľa centra mesta, v blízkosti hlavnej cesty, mestskej botanickej záhrady a niekoľkých veľmi luxusných rezidencií (Terraze del Alba). Podľa sčítania ľudu v roku 2001, štvrť má okolo 45000 obyvateľov, z toho 20 000 žije na kopci. San Agustín sa stal prvým domovom vysutej lanovej dráhy. Metrocable, časť mestského dopravného systému metra, vstupuje do San Agustína cez Parque Central Metro Station, ďalej ide okolo štvrte a končí opäť v San Agustín, odpojená od zvyšných staníc metra.


Zminulosti do súčasnosti:

Barrio vzniklo v roku 1926 pomocou dočasného bývania robotníkov. Bývanie bolo organizované do 12 blokov, umiestnené do nižšej časti San Agustína. Neskôr sa z dočasných jednotiek stali permanentné. Oblasť bola postupne dotváraná a vylepšovaná občianskou vybavenosťou (Divadlo, komunitné centrá). Neskôr sa však štvrť rozrástla do priliehajúcich kopcov a barrio rýchlo získalo negatívnu reputáciu spojenú s vysokou kriminalitou a násilím. V roku 2007 až 2008, UTT predložil prvý návrh mestského systému lanovej dráhy. Úrady akceptovali návrh a požiadali UTT, aby  poskytol schematický návrh ako aj projektovú dokumentáciu. Bola vyhlásená súťaž na realizáciu dopravného systému, ktorú vyhrala spoločnosť Odebrecht Constructores. Dnes je vidieť, že oproti návrhu je realita celkom odlišná. Napríklad, schválený návrh obsahoval verejné programy ako Zdravotné centrum, denný stacionár, supermarket, rekreačné zariadenia a verejné bývanie pri staniciach lanovej dráhy. Kontrastom však zostáva, že okrem staníc neboli zhotovené žiadne verejné plochy vyplívajúce z programu.

Pripomienky:

Spočiatku projekt hovoril o 15 00 užívateľoch lanovej dráhy, realita je však oveľa skromnejšia. Lanová dráha prevezie mesačne asi iba okolo 2500 ľudí. Na druhej strane tento projekt priniesol trochu rozruchu do štvrte. Objavilo sa zopár vládnych programov a lokálnych skupín oranizujúcich štvrť. Momentálne sú naštartované tri „misie“ alebo programy: Misión Barrio Nuevo (rekonštrukcia domov), Misión Tricolor (maľovanie fasád domov s použitím žltej, modrej a červenej) a Misión Barrio Adentro (lekárska a zdravotnícka pomoc).

Dôvodom, prečo lanová dráha nedosiahla svoj potenciál je, že v podstate lanová dráha nevedie nikam. Krúži dookola San Agustína. Výsledkom je, že prevažná väčšina užívateľov je z barria, konkrétne ľudia bývajúci pri staniciach. Ostatní tento systém nevyužívajú z dôvodu rozdelenia štvrte . San Agostín je interne rozdelený na niekoľko sektorov, pričom každý z nich má svoju hierarchiu. Takže hlavným dôvodom nevyužívania je strach. Na druhej strane, stanice boli umiestnené na najviac logických miestach, ako sa zdalo, na kopci. Takže zostali odtrhnuté od zvyšku obyvateľov. Jednoducho povedané, absolútne nezoptimalizovaný program. Lanová dráha mala prepojiť jednotlivé štvrte so zvyškom mesta, čo ako sa zdá sa vôbec nepodarilo. A čo viac, súčasný stav zahŕňa veľké prázdne priestory naplnené sutinou, ktoré sa nachádzajú okolo staníc a štrukturálnych „doplnkov“. Stanice okrem toho, že neposkytli prepojenie, priam naopak, odpojili okolie, vysoké ploty, mŕtve ulice.


Je to škoda, pretože ak sa pozrieme na zmeny v okolí staníc, sú určite badateľné. Strechy budov podstúpili renováciu, nové škridle, nový náter fasád. Ale okrem toho sa nestalo nič pozitívne. Neprehliadnuteľná kriminálna aktivita neustúpila a okrem zopár spokojnejších ľudí tento projekt nič nepriniesol. Obávam sa, že zauživaná fráza, čas dá veci do pohybu, tu nebude platiť.

Je až nepochopiteľné, že program s takým veľkým finančným zaťažením nebol navrhnutý tak, aby ťažil z mesta ako celku. Jednoducho povedané, systém mohol spojiť dva či tri fragmenty mesta namiesto okružnej jazdy v jednej štvrti.

Svetový pohár a Olympiáda

Jednou z najvačších výziev Rio de Janeira je priprava na Svetový pohár  a Olympíjske hry v roku 2016, ktorá zahŕňa trasformáciu a urbanizáciu faviel zatial čo súčastne bude prebiehať pacifizacia kriminality špecialnymi jednotkami. 

Urbanistický plán pre Penha:

Vláda plánuje investovať 600 miliónov amerických dolárov na remodeláciu faviel Complexo do Alemao a Complexo da Penha – Vila Cruzeiro. Tieto dve štvrte boli v posldenom čase miestom najhorších výtržností aké kedy Rio videlo. Polícia tvrdí, že poriadok je obnovený a je čas na zmeny. Starosta Ria, Eduardo Paes, vyhlásil výstavbu 600 nových domov, 19 detských domov, 5 zdravotných kliník, knižnice, záhrad, kína a úplne novej infraštruktúry lokality Zona Norte. Tento zásah je nazvaný PAC 2, Program brazílskej akcelerácie rastu. Dalsim krokom bude 800 miliardova investícia na infraštruktúru, ktorá by mala byť dokončená v roku 2016. Okrem remodelingu Alemao a Penhy, PAC 2 zahŕňa aj 6 kilometrov dlhú jednoholajku spájajúcu srdce štvrtí ako Tijuca, The Praca Saens Pena, do faviel Salgueiro, Formiga a Borel. Generálne opravy nezahŕňajú Zona Norte. Rio plánuje redizajnovať a vylepšiť skoro všetky vnútromestské favely (cca. 600). Najvačšia favela v Riu, favela Rochina, ktorá sa nachádza v Zona Sul (južná zóna) bude miestom výstavby novej 2.5 km dlhej lanovej dráhy, ktorá by mala v budúcbosti prepojiť favelu s budúcou metro linkou Barra - Zona Sul. Ďalšie favely, ktoré budú ťažiť s biliónoveho projektu sú, Mangueira, Ciade de Deus, Batam, Juramento, Rio das Perdas a Kelson. Niektorí vodcovia komunít rozmýšlajú či inšalícia Lanovej dráhy, jednokolajky a plaveckých bazénov bude efektívne. Kritici taktieť varujú, že tieto plány môžu skončiť neúspechom bez dorazných investícií v sektore vzdelávania a vytváraní pracovných ponúk pre obyvateľov faviel.



Menovky: