Termín „Moderná architektúra“ vytvára v ľudoch zmiešané pocity. Zatiaľ čo tradičné stavby ako Katedrála sv. Pavla, Šikmá veža v Pize, či Buckinghamský palác sú celosvetovo uznávané a odobrené stavby, názory na modernú architektúru sa stále rozchádzajú, čo je aj jedným z jej základných problémov.
Nenachádzame všeobecný konsenzus o tom, čo predstavuje dobrú a čo zlú architektúru. To, čo pre niekoho môže byť majstrovské dielo, je pre iného hrôza. Ak nahliadneme do minulosti, určite nájdeme menší rozpor medzi štýlom jednotlivých stavieb. A čím ideme hlbšie, tým je štýl jednotnejší. Vo väčšine prípadov modernej architektúry nie je možné opísať architektonickú formu dosť naživo, aby si človek mohol vytvoriť primeranú víziu a čo je horšie, nie je vôbec známe, ako by mala budova určitého typu vyzerať.
Moderná architektúra tiež starne. Priekopnícki návrhári z Bauhausu začali stavať takmer pred sto rokmi. Mnohé pamiatky z polovice storočia majú tiež už svoj vek. A dnes sa posledné príklady neskorej modernej architektúry zo 60´ rokov približujú k pojmu polstoročné.
Každý z nás pozná celosvetovo známu stavbu od Le Corbusiera Villa Savoye, ktorá sa nachádza na okraji Paríža. Stavba je veľkým mílnikom na časovej priamke modernej architektúry. I napriek tomu však jeho majiteľka v roku 1930 napísala list jej architektovi o tom, ako táto stavba nefunguje. Voda preteká do garáže, do ďalších miestností zateká, hromobitie dažďa na strešné okno im nedovolí spať. Dokonca zdravotné problémy, ktoré mal pán domu, prisudzujú práve tejto stavbe. V jednom z ďalších listov žiada Mme Savoy, aby Le Corbusier pochopil, že jeho stavba je jednoducho neobývateľná. Tak isto môžeme hovoriť aj o Mies van der Rohem. V roku 1951 bola dokončená stavba v Plano Illinois. Išlo o krásnu minimalistickú vilu založenú na klasickom materiálovom ako aj konštrukčnom systéme Miesa van der Roheho – Oceľ a sklo. Myslím si, že nie je zložité predstaviť si, aké klimatické podmienky boli v budove. Jednoducho povedané, zdá sa, že všetky veľké stavby postavané veľkými architektmi majú sklon byť nejakým spôsobom nepraktické. Veľa Corbusierových a Wrightových klientov hovorí o neefektívnosti budovy, čí príliš drahej prevádzke, ale na druhej strane žiaden z ich klientov by nevymenil svoj dom pre väčší funkčný kus priemernosti. Týmto som chcel naznačiť jeden z ďalších problémov modernej architektúry a to zmenu zaužívaného spôsobu navrhovania na niečo výnimočné, nepoznané, neoverené, častokrát na úkor komfortu. Moderná architektúra by mala byť funkčná, aspoň tak ju všetci opisujú, no občas mám pocit, že tak iba vyzerá.
Tak isto to bolo aj s urbanizmom. Moderné hnutie architektúry po 1. svetovej vojne sa prezentovalo skôr ideologickými „ideálnymi“ programami a víziami, než ako realizáciou svojich projektov. Funkcionalistická architektúra neakceptovala realitu priemyselného kapitalistického veľkomesta. Vychádzala z antiurbanistických teórií sociálnych utopistov a vybudovala vlastnú alternatívu „mesta moderných čias“, úplne odlišnú od všetkého, čo dovtedy priemyselná metropola predstavovala. Antiurbanistické princípy moderných architektov vytvárali v podstate „antimestá“, hlavne zmizol systém ulíc a námestí - trvalý základ priestorovej jednoty doterajších miest.
Jednou z ďalších vecí je, že moderná architektúra oddelila architektúru od regiónálnej identity. Dnes je to už niekoľko desaťročí od jej vzniku a mám pocit, že je zrazu veľmi jednocho zabudnuteľné, že regionálne štýly boli životne dôležité. V dobe, keď architekt nie je obmedzený žiadnou dimenziou sa architektúra stáva jeho nepriamou rečou. Nie iba funkčným, kompozičným riešením, nemá iba estecickú a účelovú hodnotu, ale stáva sa aj jeho výpoveďou a i napriek tomu, že architektúra má určitým spôsobom schopnosť formovať spoločnosť, stále platí, že zrkadlom spoločnosti je práve architektúra. Dobu, v ktorej žijeme, možno tiež nazvať konzumnou a globalizačnou a vidina zisku a úspechu ženie ľudstvo do „záhuby“. Dovolím si tvrdiť, že 90% dnešnej architektúry je estetický odpad a ak sa máme pozrieť na architektúru ultra-ambicióznych, megabohatých, polototalitných regiónov ako Emiráty alebo Čína, toto číslo sa pravdepodobne vyšplhá na 99%. I napriek dnešnej dobe veľkého pokroku a vyspelej techológie, iba 1 budova zo 100 prináša hodnotu v rámci estetickosti a všeobecnej harmónie. Za to ale nemôžme obviňovať architektúru. Architektúra je teória. Je to filozofia. Je to umenie. Umenie s klasickými kanónmi, bohatou históriou a brilatnými novými nápadmi. Obviniť z tohoto úpadku architektúru by bolo to isté, ako obviniť Nietzscheho zo vzniku koncentračných táborov. Bolo by to smiešne a nerozumné.
Ale prečo teda vznikajú „neľudské“ stavby? Pretože architekti dnešnej doby majú tendenciu sa stavať do pozície bohov a za každú cenu chcú spraviť niečo výnimočné. V súčasnosti sa moderná architektúra snaží preskúmať úplne nové oblasti, kde ľudská duša môže byť ovplyvnená cez niektoré nezvyčajné a nové architektonické formy, avšak všetky architektonické výtvory by mali spĺňať posvätný Vitrúviov kódex: firmitatis (zdravie), utilitatis (fuknšnosť) a venustatis (krása a radosť). Nazdávam sa, že „architekti“ už dlho nerozumejú prvým dvom. Ale taktiež si myslím, že tento stav je v podstate aj celkom logický. Inžinieri sa zaoberajú zdravím, t.j. konštrukčnými zásadami stavby, ľudia z marketingu sú zodpovední za funkčnosť, t.j. za obchodné aspekty využitia projektu a architektom zostáva už „iba“ tá krása.
Po zhliadnutí prednášky Reeda Kroloffa na conferencii TED(1), som sa zamyslel taktiež nad dôvodom, prečo niekto v dnešnej dobe má snahu robiť „romantickú architektúru“. Ako Kroloff povedal: „Žijeme v modernej dobe, preto by sme mali robiť moderné veci.“ Ak sa pozrieme na výsledky súťaže na nové WTC, nájdeme tam návrh od Liebeskinda, ktorý neodzrkadľuje ani dnešnú dobu, ani miesto, na ktorom sa nachádza. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby architektúra spĺňala nepísané pravidlá lokality. A nie iba kvôli tomu, aby sme vedeli kde sme, ale aj kvôli tomu, aby sme vedeli odkiaľ sme, aký sme a hlavne kam spejeme.
Použitá literatúra:
www.architecture21st.webnode.sk
http://lepsiebyvanie.centrum.sk/architektura-a-dizajn/620281/architektura-okolo-nas-
http://www.ted.com/talks/lang/eng/reed_kroloff_on_modern_and_romantic_architecture.html
http://www.aidan.co.uk/article_opinion_mod_arch.htm
http://www.jstor.org/pss/901237
http://www.cityofsound.com/blog/2004/04/whats_wrong_wit.html
http://www.boeldieu.com/leonard/Observation/Observation.html
http://journal.media-culture.org.au/index.php/mcjournal/article/viewArticle/172
http://www.latimes.com/entertainment/news/arts/la-ca-notebook11-2009oct11,0,5272936.story
http://en.wikipedia.org/wiki/Modern_architecture
http://www.jahsonic.com/ModernArchitecture.html
http://archialternative.com/2010/07/02/why-modern-architecture-is-so-hideous/
Vitruvius, Desať kníh o architektúre, Miloš Uhlíř - Baset, 2001
Peter Gossel, Gabriele Leuthauserová, Architektúra 20. storočia, Slovart 2006
Download:
